Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu vodorovná

Dejiny

Dejiny obce

Pliešovská kotlina v praveku

História osídlenia územia našej obce patrí k tým menej preskúmaným, pretože v obci a jej okolí sa zatiaľ neuskutočnil intenzívny archeologický výskum. Viac-menej náhodou, pri rôznych zemných prácach boli nájdené rôzne nálezy, ktoré ak sa dostali do rúk odborníkov a tým objasnili niektorú časť histórie nášho územia. Medzi takéto ojedinelé nálezy, ktoré svedčia o osídlení nášho územia v mladšej dobe bronzovej, patrí bronzová sekera a zlomok bronzovej ružicovej spony. Boli nájdené v roku 1909 na Rimáni. Dnes sú oba tieto predmety uložené v Slovenskom národnom múzeu v Martine. Ďalší nález z tejto doby a to konkrétne bronzová sekera bola nájdená v roku 1967 v Zaježovej. Nástroj je dlhý 115 mm a široký 50 mm. Takisto náhodou sa v okolí Pliešoviec našla aj tretia bronzová sekera a to v roku 1996. Obidve sekerky patria do zbierky zvolenského múzea. Aj napriek týmto objavom je poznatkov o praveku Pliešoviec neveľa.

Histórie obce do 20.storočia

Okrem už spomenutých archeologických nálezov, ktoré sa zachovali do dnešných čias, sa do polovice 13. storočia dá o nejakom komplexnom osídlení územia našej obce len predpokladať v analógii s dokázaným osídlením iných častí nášho regiónu.

Polovica 13. storočia vnáša už trochu viac svetla do šera počiatkov vzniku obce. Z tohto obdobia je aj prvá písomná zmienka o obci Pliešovce. Uhorský kráľ Belo IV. vydáva 7. septembra 1256 bulu, ktorou odmeňuje stotníka Budislava z Pliešoviec, strážcu Zvolenského lesa, za preukázané verné služby. Darúva mu do trvalého majetku územie medzi dvomi potokmi Lampna. Túto zem môže slobodne odkázať svojim potomkom, predať ju alebo darovať. V listine je uvedený názov potokov Lampna. Tento názov sa v ústnom podaní ani v písomnej forme nezachoval, preto je ťažké určiť, o ktoré územie presne ide. Ďalej sa v listine uvádza názov Zvolenský les. O tomto názve máme už bližšie informácie. Ide o názov veľžupy, zahrňujúcej Pohronie, Liptov, Turiec a Oravu. Sídlom tejto veľžupy bol Pustý hrad, postavený v roku 1135 pri sútoku riek Hron a Slatina. Tento bol počas tatárskeho vpádu roku 1241 zničený.

Z datovania tejto listiny je zrejmé, že obec existovala už pred rokom 1256 a obývali ju slovenskí obyvatelia, o čom svedčí aj meno odmeneného stotníka. Aj František V. Sasinek vo svojom článku v Slovenskom letopise (1876) uvádza: „Pliešovce Slovenské museli jestvovať už pred rokom 1351, kedy kráľ Ľudovít I. Veľký v diplome toho istého roka ich rozoznáva od Nemeckých (saských) Pliešoviec. V tomto diplome stanovuje väčšie slobody než dedinám Babiná a Dobrá Niva, pretože ich oslobodzuje od dežmy.” Z krátkych a kusých viet F. Sasinka sa dá vydedukovať, že Pliešovce museli mať dlhšiu tradíciu, keď dostali takúto výsadu.

Český a Uhorský kráľ Žigmund v roku 1419 dáva („opidi nostri Plesoutz alias Pliesovcze”) nášmu mestečku Pliešovce tieto výsady:

  1. Slobodnú voľbu kňaza, ktorému jedinému budú platiť desiatok.
  2. Voľbu richtára a predstavenstva obce.
  3. Voľbu vlastnej súdnej stolice, ktorá jediná mala právo súdiť svojich obyvateľov a apelácie sa dávali nie zvolenskému grófovi, ale priamo k panovníckemu dvoru.
  4. Oslobodenie od všetkých daní, poplatkov a mýta v celej krajine.
  5. Slobodné rozhodovanie o prijímaní cudzincov, ktorí by sa chceli usadiť v obci.
  6. V čase vojen nemusia ubytovávať vojsko ani byť zaťažovaní jeho vyživovaním.
  7. V čase vojny sa má zaobchádzať s obyvateľmi Pliešoviec ako s obyvateľmi kráľovských miest.
  8. Právo dobývania kameňa a ťažba dreva v celom chotári.

Za tieto výsady mali povinnosť loviť pre kráľovský hrad zver, zúčastňovať sa kráľovských honov ako honci a sokoliari (Slovenské noviny roč. IV. z 26.3.1889).

Chronologický prehľad histórie do 20. storočia

7. september 1256
Doteraz najstaršia písomná zmienka o obci Pliešovce. Uhorský kráľ Belo IV. dáva stotníkovi Budislavovi z Pliešoviec zem, za preukázané služby, s možnosťou túto zem slobodne predať. Originál je napísaný na pergamene a je uložený v Okresnom archíve na Ostrej Lúke.

(Doslovný preklad)
Belo IV. Uhorský kráľ 1256 sept.7
Belo z božej milosti kráľ uhorský, dalmácky, chorvátky, ramský, srbský, haličský, vladimírsky a kumánsky všetkým v Krista veriacim tak prítomným ako i budúcim pozdravenia v spasiteľovi všetkých. Aby to, čo bolo kráľovskou vznešenosťou udelené svojim poddaným malo trvalú platnosť, nech je upevnené svedectvo listiny, aby sa to v priebehu času nemohlo zrušiť ako neplatné.
Preto týmto chceme všetkým oznámiť, že sme sa rozhodli odmeniť stotnika Budislava, strážcu nášho zvolenského lesa z Pliešoviec, ktorý nám v zápale svojej vernosti preukázal mnohé cenné služby, takým spôsobom, že mu darujeme zem medzi dvomi potokmi Lampna ležiacu. So všetkými jej úžitkami a náležitosťami. Túto zem dávame do trvalej a neodvolateľnej držby nielen jemu, ale aj jeho dedičom a potomkom. A vzľadom na veľké zásluhy tohoto Budislava udeľujeme mu takú slobodu, že ak zostane bez potomkov, má možnosť, či už za svojho života alebo testamentárne, slobodne odkázať túto zem svojim bratom pokrvným príbuzným, alebo ju darovať za spásu svojej duše. Na pamiatku a večnú stálosť sme opatrili túto listinu našou dvojstrannou pečaťou. Dané rukou nášho milého a verného magistra Smaragda, stoličnobelehradského prepošta a nášho vicekancelára. Roku Pána 1256, 7. deň pred idami septembrovými, roku nášho panovania dvadsiateho druhého.

rok 1351
Kráľ Ľudovít I. Veľký v diplome rozoznáva Slovenské Pliešovce od Nemeckých Pliešoviec. Slovenské Pliešovce mali ešte väčšie slobody ako susedné dediny (Dobrá Niva, Babina a Sása), lebo boli oslobodené od dežmy (Slovenský letopis František V. Sasinek 1876).

rok 1380
Kráľ Ľudovít I. Veľký zvyšuje v mestečku Pliešovce ceny pozemkov.

rok 1419
Kráľ Žigmund Luxemburský vydal výsadnú listinu s privilégiami pre obec Pliešovce. Písaná je v latinčine.

rok 1424
Kráľ Žigmund Luxemburský daroval mestečko Pliešovce spolu s Dobrou Nivou, Babinou a Sásou, kráľovnej Barbare.
(Slovenský letopis F. V. Sasinek 1876)

rok 1425
V mestečku existuje lom, v ktorom sa láme vápenec a vyrába sa tu vápno. Prvá vápenka pod názvom Kalkofen.

rok 1445
Kráľ Ladislav Pohrobok potvrdzuje privilégia mestečka Pliešovce.

rok 1465
Kráľ Matej I.Hunyadi potvrdzuje privilégia mestečka Pliešovce.

rok 1492
Kráľ Vladislav II. potvrdzuje privilégia mestečka Pliešovce.

rok 1523
Kráľ Ľudovít II. potvrdzuje privilégia a mestské výsady mestečku Pliešovce a dedinám Dobrá Niva, Babiná a Sása.

rok 1548
Gróf Esterházy odpúšťa mestečku Pliešovce platenie daní ale Dobrej Nive ich ukladá.

rok 1548
Oblasť Zaježová sa uvádza ako Dolný Podháj.

rok 1550
Kráľ Ferdinand I. potvrdzuje privilégia mestečka.

9. november 1565
Kráľ Maximilián I. nariaďuje všetkým krajinským hodnostárom a vyberačom mýt, aby rešpektovali staré výsady pliešovských mešťanov, podľa ktorých sú oslobodení od platenia mýta v celej krajine.  Zakazuje tiež zadržiavať ich tovary a predvolávať ich k cudzím súdom.
(Originál je napísaný na pergamene, je trochu poškodený a je uložený v Okresnom archíve na Ostrej Lúke.)

rok 1569
Turci prvýkrát rabovali v Pliešovciach. Mnoho ľudí bolo zabitých alebo zavlečených do Turecka. Časť obyvateľstva sa skrývala v okolitých lesoch alebo úkrytoch. Turci využívali obec ako oddychovú základňu pred útokmi na okolité banské mestá.

rok 1572
List richtára Pliešoviec richtárovi Kremnice, kde mu ďakuje za vypožičanie kata.
(List je opatrený zelenou voskovou pečaťou, písaný na polhárku. Vo vosku je otlačená pečať Pliešoviec, predstavujúca jeleňa s kolopisom + Sigillum + de + Bleschovitz. Adresa, nadpis a pozdrav je po latinsky.)

rok 1577
Sečiansky beg navštívil našu obec.

rok 1578
Obec vyrabovaná a vypálená Turkami pri útoku na Krupinu, ktorý Turci podnikli v sile vojska 1 500 mužov.

rok 1585
Testament obce s pečaťou   listina je značne poškodená.

rok 1599
Obec druhýkrát vyrabovaná a vypálená Turkami.

rok 1627
Odpredaj poľa a uvalenie hypoték.

rok 1686
I. poratná kniha (Súpis majetkov).

rok 1688
Pliešovský richtár Martin Debnár s prísažným Matejom Kršiakom navštívili vo Viedni cisára Leopolda I., aby ho požiadali o obnovenie výsad udelených výsadnou listinou Ferdinanda II vydanou v Prahe 27. septembra 1636. Vydal im ju 24. februára 1688.

rok 1714
Spor mestečka s Esterházyovcami o Budislavovo pole.

rok 1727
Vzbura poddaných proti panstvu.
Zástupcovia obce museli vo Zvolene právo hrdelné a právo meča dokazovať.

rok 1734
Obec žiada cisára Karola IV. o vydanie listiny s privilégiami, ako dôkaz pre Zvolenské panstvo.

rok 1737
Ďalší súdny spor s Esterházyovcami ohľadne privilégií mestečka Pliešovce. Pliešovčania ho vyhrali za pomoci pravotárov Madača zo Strehovej a Štemberu zo Súdoviec.

14. október 1738
Kráľovská mestská rada v Prešporku mestečku Pliešovce priznáva právo meča.

rok 1742
Na príkaz Stoličnej rady vo Zvolene boli sťaté šibenice v Pliešovciach, v Dobrej Nive a v Babinej.

rok 1747
Obnova listín, no právo meča už obec nedostala.

28. júl 1763
Zemetrasenie v obci.

rok 1780
List občanov Pliešoviec grófovi Esterházymu.

rok 1784
Povolenie na výstavbu evanjelického kostola.

10. október 1784
Evanjelicky kostol bol dostavaný.

rok 1792
Oznámenie Zvolenskej stolici a Dobronivskému panstvu o právach a privilégiách mestečka Pliešovce.

rok 1816
Narodil sa v obci štúrovec Benjamín Pravoslav Červenák.

rok 1821
Hlavná grófska Banskoštiavnická komora žiada obec o drevo na výstuž banských chodieb.

6. december 1832
Cisár František I. udeľuje mestečku Slovenské Pliešovce právo konať štyri výročné dobytčie jarmoky do roka so slobodnou kúpou a predajom, tak ako je to zvykom v slobodných kráľovských mestách, pod ochranou kráľa.

rok 1838
Hlavná grófska komora žiada obec o povolenie poľovačky. Taktiež v roku 1842, 1846 a 1850.

rok 1861
Urgencia vymáhania dlhov za poľovačku od Hlavnej grófskej komory.

rok 1880
Bola zriadená 1. žandárska stanica.

rok 1890
V obci bol zriadený obecný chudobinec, v ktorom boli ubytovaní štyria až piati najbiednejší občania.

rok 1892
Začala v obci prevádzku pošta.

rok 1893
Bol založený hasičský zbor.

rok 1894
V obci boli cesty vyštetované a vyvalcované.

rok 1897
Vypracovaný 1. plán ochrany lesa.

rok 1878
Evanjelická cirkev postavila mlyn na Zaježovej.

rok 1878
Prestavuje sa mestský domov.

rok 1886
V obci sa zriaďuje lekáreň.

rok 1888
Vypracovanie 1. plánu lesného hospodárstva.

rok 1889
Začal ordinovať prvý lekár.

Obdobie od začiatku 20. storočia do roku 1938

Život v našej obci výrazne poznačila Prvá svetová vojna. Obec viackrát priamo postihli vojnové udalosti. Údaje o prvých obetiach sa objavujú už v lete a na jeseň 1914. Evanjelická matrika spomína mená 37 mužov z Pliešoviec, ktorí padli. Najmladší mali 19 a najstarší 39 rokov. Počet obetí bol o niečo vyšší. Z dostupných prameňov (matrika) totiž nepoznáme mená katolíckych obyvateľov.

Prvé voľby richtára a členov obecného výboru novej republiky sa konali 4. novembra 1918, kedy sa občania zhromaždili pred obecným domom a zvolili si nového richtára Juraja Paloviča. Funkcie sa však po pár mesiacoch zriekol pre onemocnenie a v nových voľbách 25. januára 1919 bol jednomyseľne zvolený Ján Rausa „V záhrade“.
V dňoch od 16. do 22. februára 1921 sa na základe nariadenia vlády uskutočnilo v Pliešovciach sčítanie ľudu. Spolu s lazmi bolo v obci zaregistrovaných 3 427 občanov slovenskej národnosti, 9 občanov maďarskej, 2 nemeckej a 14 českej. V obci žilo 15 duševne a telesne postihnutých osôb.

Významnou udalosťou v obci bola návšteva biskupa Zocha, ktorý zavítal do obce 15. októbra 1921.

Ďalšie voľby do obecných orgánov sa konal 30. januára 1922 a do funkcie richtára bol opäť zvolený Ján Rausa „V záhrade“ a podrichtárom sa stal Ján Penička „u Fickov“.
Stavba železnice zo Zvolena do Krupiny na náklady štátu, ktorej trasa viedla popri starej ceste údolím Neresnice a Krupinice, začala na jeseň 1922. Trať bola dostavaná koncom roku 1924 a v januári sa na trati začala pravidelná premávka.

Dvadsiate roky boli poznamenané veľkými hospodárskymi krízami, sprievodným javom ktorých bola bieda a nezamestnanosť. Mnohí to riešili vycestovaním za prácou do Francúzska. Zamestnali sa v uhoľných baniach alebo ako poľnohospodárski robotníci.
Obec bola široko ďaleko známa organizovaním veľkých a vychýrených jarmokov a dobytčích trhov, kde sa predávalo okolo 3 000 kusov dobytka a rôzny spotrebný tovar. Navštevovali ho obchodníci a spotrebitelia zo širokého okolia, ako aj vzdialenejších miest a obcí, napr. Brezno, Slovenská Ľupča, Detva, Očová, Modrý Kameň, Šahy a iné. Po vzniku ČSR mal obec pôvodne povolené usporiadať 4 výročné jarmoky. Konali sa v dňoch 11.-12. marca, 14.-15. júla, 5.-6. októbra a 13.-14. novembra. Okrem toho sa konali aj týždenné trhy, na ktorých sa predávali teľce, ošípané, hydinu, vajcia a mliečne výrobky. V roku 1927 obdržala obec povolenie na ďalšie 4 výročné dobytčie trhy, takže potom už mala spolu 8 dobytčích a 4 výkladné výročné trhy, čo prispelo k jej hospodárskemu vývinu.

Obec sa stala známou aj doma vzácnymi návštevami prezidenta republiky Tomáša Garriquea Masaryka. Prvýkrát postil svojou návštevou našu obec 26. augusta 1923. Ďalšia návšteva sa konala 12. septembra 1930, kedy sa tu zastavil aj so svojou dcérou.
Podľa údajov notárskeho úradu sa v obci nachádzali v roku 1923 3 peňažné ústavy: Tatra banka Pliešovce, Národná banka, filiálka Pliešovce a Úverové družstvo v Zaježovej.

Začiatkom jari v roku 1926 miestna evanjelická a.v. cirkev začala stavať nový kostol, ktorého stavba bola dokončená v septembri 1927. Stavebný náklad činil spolu s celým zariadením 1 500 000 Kčs. Kostol bol postavený podľa plánu architekta Harminca. V auguste 1926 začala sa v obci aj stavba diaľkového elektrického vedenia. Stavba bola dokončená a odovzdaná v decembri. Obec financovala meštiansku školu, zabezpečovala výstavbu novej školy v lazoch Zaježová, vybudovanie nového jarmočniska na výmere 5 katastrálnych jutár, budovanie obecných ciest v centre obce, ako aj poľných ciest, výstavbu novej budovy pre meštiansku školu, dláždenie námestia a potrebných chodníkov, zriaďovanie pasienkov a výstavbu nového zdravotného strediska.

S prospešnými prácami pokračovala obec aj pod vedením starostu Pavla Kyseľa „Hostinského“ a vedúceho notára Dr. Pavla Štullera po roku 1935. Opravila a vyvalcovala sa cesta od hradskej po obecný dom, vydláždil sa priestor okolo jarmočniska. Bol vybudovaný most k Sitníku, ohradený a rozšírený obecný park a okolo boli vysádzané nízke kroviny. Začalo sa s budovaním kúpeľov (bazénu) v Sitníku. Úradné miestnosti notárskeho úradu a radničná sieň boli vymaľované a vybavené novým nábytkom, čo s uznaním ocenili aj zástupcovia vyšších úradov a cudzí návštevníci.

Obdobie Slovenského štátu a SNP

V Žiline sa konala 6. októbra 1938 porada a na nej bola vyhlásená autonómna Slovenská krajina a vymenovaná prvá slovenská vláda. V obci bola 30. januára 1939 založená Hlinkova slovenská ľudová strana. 14. marca 1939 zanikla Československá republika a bol vyhlásený samostatný Slovenský štát pod ochranou“ vodcu nemeckého národa Adolfa Hitlera. Členovia obecného zastupiteľstva za prítomnosti starostu obce Jána Kršiaka a členov poradného zboru Jána Kyseľa a Štefana Kyseľa zložili 10. Júna 1939 na notárskom úrade sľub vernosti Slovenskému štátu v súlade so zákonom O samostatnosti Slovenského štátu.

Rozvoj motorizmu, ktorý sme zaznamenali aj v Pliešovciach, viedol k zriadeniu benzínového čerpadla v katastri obce. Kolaudácia bola stanovená a 30. októbra 1940. Jednalo sa o čerpaciu stanicu sústavy HAMMOND s podzemnou nádržou na 800 l benzínu.

Obecné notárstvo dostalo koncom roku 1938 príkaz Okresného úradu vo Zvolene podávať pravidelné mesačné písomné správy o situácii v obci.
Hospodárska situácia bola v obci relatívne dobrá, neboli problémy so zásobovaním a vyriešila sa j otázka nezamestnaných, ktorí prejavili nespokojnosť so svojou situáciou začiatkom roku 1940. Občanov ale rozhorčil zákrok vlády ohľadne odsťahovania Židov – lekárov. Prevládal názor, že v tejto oblasti sa mala urobiť výnimka, lebo lekárov bolo málo a boli potrební. Inak prijali zákrok voči židovským krčmárom, kde nemali žiadne námietky.

V novembri 1940 mala obec označiť objekty dôležité pre obranu štátu, ktoré by boli strážené vo dne v noci v prípade mimoriadnej situácie. Za takéto boli považované kamenné mosty cez rieku Krupinica pri osade Zábava a pri mlyne Lopaty.
K zmenám v oblasti obecnej správy došlo v roku 1941, kedy boli zrušené obecné zastupiteľstvá a boli menovaní vládni komisári.

Obyvatelia obce mali obavy z blížiacej sa vojny Nemecka s Ruskom a najmä z toho, že vojnový požiar prejde naším územím. Politická situácia sa začala postupne zhoršovať, bola napätá a nekľudná najmä od júna, kedy bola vyhlásená branná pohotovosť štátu. V notárskej správe za december 1941 sa uvádza, že medzi občanmi Pliešoviec rástla nespokojnosť so stálym rozširovaním vojny a mli obavy pred jej následkami.

V tomto období bolo samozrejmosťou predpísané odovzdávanie potravín a to pšenice, raže, jačmeňa, ovsa a zemiakov. Vykupovanie všetkých druhov potravín načierno pokračovalo.

V septembri 1942 pripomenuli obyvateľom vojnový stav letecké nálety. Rástla nespokojnosť kvôli nútenému výkupu zemiakov a obilia pre neprimerané ceny týchto produktov.

Aj v podmienkach Pliešoviec obdobie SNP a národnooslobodzovacieho hnutia znamenalo významnú dejinnú etapu. Odbojové zložky a hnutia sa aktívne zapojili do ďalších bojov aj po ústupe SNP s vedomím vlastného nebezpečenstva a obetí. Za Javorím, asi 12 km od obce, sa nachádzal vojenský výcvikový tábor Oremov Laz. Jeho veliteľom sa 1. januára 1944 stal mjr. del. Alexander Korda, ktorý tu vytvoril tajné ohnisko príprav na povstanie pre celé okolie, ale hlavne pre obec Pliešovce. Veliteľ Korda nadviazal spojenie s miestnym mlynárom z Lopát, Júliusom Ferjancom. Skúmal prírodné pomery okolo Pliešoviec, sledoval reakcie obyvateľstva a zistil, že tento priestor je vhodný pre organizovanie odboja. Obyvatelia obce a okolitých lazov pomáhali vykonávať prevoz vojenského i zabezpečovacieho materiálu. Spomínaný mlynár Ferjanc mal zaistiť spojenie s partizánskou skupinou, ktorá pôsobila v Sklabini v martinskom okrese. Spojenie nadviazal cez lekárovmartinskej nemocnice MUDr. Kustrom, MUDr. Pajtášom, MUDr. Jarottom a MUDr. Klimom. Počas jarných mesiacov Korda spolu s Ferjancom a por. Jánom Líčkom pripravovali tajné sklady zbraní. Miestny lekár MUDr Medvecký mal za úlohu zabezpečiť dostatočné množstvo liekov a obväzového materiálu. Pre túto úlohu sa spojil s miestnym lekárnikom PhMr. Haasom. Koncom júna a začiatkom júla zapojil Korda do príprav niektorých dôveryhodných občanov, medzi ktorými boli vedúci notár Pavel Štuller, evanjelický a. v. farár Ján Lacko, riaditeľ školy Ján Piško, mäsiar Štefan Freund, univerzitný profesor Oskár Ferjanc, obchodník s drevom Vendelín Brtko,  zverolekár Oskár Erdély, úradník Juraj Šajban, jeho manželka Gizela a roľník Štefan Hybský. Tesne pred oficiálnym vyhlásením povstania dňa 28. augusta 1944 o 21.hodine dal mjr. Korda vybubnovaním zvolať všetkých obyvateľov obce do hostinca Jeleň a predniesol pamätnú reč, ktorá je citovaná v kronike takto:
„Nadišiel čas! Nieto času na riešenie osobných sporov! Opakujem: Nieto času na riešenie osobných sporov! Kto vzdor tomu chce, alebo bude riešiť osobné spory, potrestám ho vlastnou rukou - zastrelením. Naše jednotky už bojujú pri Žiline. Preto kto je chlap na mieste, nech sa chytí zbrane a vstúpi medzi ne! Dúfam, že som to povedal jasne! majte sa dobre, s Bohom.”

Na druhý deň bolo v Pliešovciach prezentovaných vyše tisíc dobrovoľníkov. Dr. Medvecký, ktorý vykonával prezentáciu i vystrojovanie mal plné ruky práce.

8. marca 1944 zvolal Štefan Knoška zástupcov politických strán a založili Revolučný národný výbor. Tento výbor sa skladal z 18 členov. Predsedom sa stal Štefan Knoška a podpredsedom Ján Krátky. Starostom obce sa stal Štefan Ferianc.

Revolučný národný výbor začal svoju činnosť 10.septembra 1944 a zameriaval sa najmä na zbierky potravín, liekov, bielizne a peňazí pre ranených partizánov a vojakov. V krátkej dobe sa zozbieralo 29 329 korún, 2 698 kg zemiakov, 893 kg múky, 576 kg hrachu, 353 kg fazule a množstvo iných potravín, textilu a oblečenia.

V Pliešovciach bol sformovaný aj partizánsky oddiel s krycím menom Thallmann v počte 60 mužov, ktorý bol neskôr  nasadený mjr. Kordom na bojovom úseku Tomášovce - Lučenec.

Jednotky mjr. Kordu, či už partizánske alebo vojenské, sa správali slušne a voči civilnému obyvateľstvu sa nedopustili žiadnych násilností. Miestne obyvateľstvo im to odplácalo štedrosťou.

Nemecké vojsko sa dva týždne pokúšalo obsadiť obec v smere od B. Štiavnice a Krupiny. Nakoniec 19. októbra 1944 ustupovali vojenské jednotky z pliešovského priestoru dvomi smermi, na Zvolen a na Kalinku. Po príchode československého vojska do obce sa robili horúčkovité prípravy na zaistenie bojového úseku. Na druhý deň 22. októbra 1944 začali jednotky SS útok na obec. V ten večer o 23. hodine bola celá obec obsadená oddielmi SS. Po obsadení obce bola nálada v obci skľučujúca. Niektorí obyvatelia opustili obec a schovávali sa na lazoch u príbuzných a známych. Tí čo museli v obci ostať si všemožne pomáhali a nenašiel sa medzi nimi udavač, ktorý by zradil Nemcom, tých čo pomáhali organizovať povstanie.

Začiatkom decembra prišlo do obce gestapo a hneď začalo s vyšetrovaním. Počet nemeckých vojakov sa zvyšoval. Postupne začali obsadzovať byty a bývať spolu s domácimi. Občania museli kopať zákopy, svojimi záprahmi vykonávať prevoz bojovej techniky a materiálu. V obci vybili väčšinu dobytka, ktorý spracovali v poľných jatkách, od hospodárov brali krmivo pre kone, seno, zrno i slamu. Verejný život bol veľmi stiesnený a každý si konal iba svoje nevyhnutné povinnosti. Štátne orgány a úrady si vykonávali svoje povinnosti, rešpektujúc nariadenia vrchnosti. Takto sa v obci vystriedali tri nemecké divízie, no najhoršia podľa spomienok občanov bola 8. hornosliezska divízia.

V januári 1945 bol front vzdialený iba 15 km od obce. Obec bola 4. februára 1945 bombardovaná. Dve osoby boli zabité a škody na budovách boli veľké.

Nemecký generál, ktorý bol ubytovaný na fare hrozil nariadiť 10. februára 1945 evakuáciu obyvateľstva. Našťastie k tomu nedošlo. Front prebiehal v priestore Pliešoviec vyše tri týždne a za stálej delostreleckej paľby sem dopadlo vyše dvetisíc granátov denne. Zničených bolo 40 domov, 20 hospodárstiev a 460 domov bolo poškodených.

Skutočný útok osloboditeľskej sovietskej armády na obec začal 25. februára 1945. Víťazná armáda prinútila k ústupu všetky jednotky nepriateľa. Posledná z nich spôsobila obci veľkú škodu. Vyhodila všetky mosty, vyrabovali mnohé objekty a vážne poškodila evanjelický kostol. Celkom sa na povstaní aktívne so zbraňou v ruke zúčastnilo 360 obyvateľov Pliešoviec. Víťazná sovietska armáda, podporovaná jednotkami rumunskej armády, oslobodila obec v krásne nedeľné ráno 4. marca 1945.
Po príchode Sovietskej armády bývalý revolučný národný výbor prezval vedenie obce. Bola zriadená miestna milícia, ktorá sa starala o poriadok v obci.

Politický, hospodársky a spoločenský vývoj po roku 1945

Občania pod vedením rozšíreného revolučného národného výboru aktívne zapojili do prác na obnove vojnou zničenej obce. V prvom rade budovali zničené mosty, cesty a opravovali si poškodené rodinné domy.

3. septembra 1945 zavítal do obce prezident Dr. E. Beneš, ktorý navštevoval niektoré významné povstalecké obce na strednom Slovensku. V krátkom prejave ocenil veľké obete a poďakoval občanom za vytrvalú prácu.

Prvé voľby v obnovenej republike sa konali 26. mája 1946. Pliešovania odovzdali 2 085 hlasov kandidujúcim stranám. V roku 1948 voľby priniesli zmenu vo funkcii predsedu, ktorým sa stal Štefan Kyseľ „Španiel“. Po roku ho na dvojročné obdobie vystriedal Štefan Ferianc. V roku 1951 bol vo voľbách zvolený Ján Krátky.

Prvou významnejšou stavbou v obci po oslobodení bola budova kina s moderne vybavenou kinosálou odovzdaná do prevádzky v roku 1948.

Medzi obyvateľmi lazov a Pliešoviec boli neustále rozpory vo viacerých otázkach. Tie viedli k snahe osamostatniť sa. Po veľkom úsilí bolo 19. decembra 1958 schválené osamostatnenie Zaježovej. Prvé voľby sa uskutočnili 18. januára 1959 a predsedom MNV sa stal Ján Ondriska.

V roku 1958 bolo založené v Pliešovciach Jednotné roľnícke družstvo, do ktorého sa prihlásilo 220 roľníkov s výmerou 1 100 ha pôdy. Prvým predsedom sa stal Ján Šimko.
19. mája 1959 začali práce na novostavbe školy, ktorá bola odovzdaná do užívania k 1. septembru 1961.

V roku 1964 nastal v obci badateľný rozvoj súkromnej a investičnej bytovej výstavby. Začalo sa s bytovou výstavbou pre členov JRD a Vojenských lesov a majetkov. Pokračovala výstavba nákupného strediska. Nákladom 1 800 000 Kčs bol zrenovovaný obecný rybník.

Koncom roku 1965 bola uvedená do prevádzky automatická telefónna ústredňa. Dokončila sa výstavba materskej školy a jej slávnostné otvorenie sa konalo 27. augusta 1966.

3. septembra 1967 bol odhalený pamätník povstaleckému vojakovi Michalovi Vernárskemu, ktorý brigádnicky postavili občania.

Do konca roku 1967 sa urobila penetrácia ciest, bol regulovaný potok Neresnica, zrekonštruované verejné osvetlenie a elektrické vedenie na Zábave, začala sa výstavba domu služieb, dvoch 6 bytových jednotiek pri kostole a bol dokončený most pri lekárni.

V roku 1968 bolo dokončené oplotenie cintorína, vybudovala sa cesta F. Kráľa a začalo sa s výstavbou autobusového nástupišťa.

Na rozlohe 6 ha bol umelo vytvorený obecný rybník. Bola postavená nová budova Základnej školy s telocvičňou a pre najmenšie deti budova Materskej školy. Vybudovala sa nová cesta na Podjavorie v dĺžke 10 km, vodovod, bol daný do užívania nový športový areál. Vybudovaná bola nová budova kina, vykonaná rekonštrukcia sekundárnej siete a verejného osvetlenia v obci, rekonštrukcia budovy zdravotného strediska s nadstavbou poschodia ako i rekonštrukcia lekárne. Pre rozšírenie služieb obyvateľstvu, bol postavený nový obchodný dom a reštaurácia Jednoty SD, dom služieb, nová čerpacia stanica Benzinolu. Postupne bolo postavených 288 bytov v jednotlivých bytovkách štátnej, družstevnej a podnikovej výstavby a viac než 200 nových rodinných domov. V roku 1972 bola ukončená prestavba kina na širokouhlé plátno. Vybudovalo sa námestie a dokončili sa verejné plochy a chodníky.
V roku 1975 bola vykonaná celková rekonštrukcia miestneho rozhlasu vrátane novej ústredne, vybudovaný vodovod do Sitníckej ulice, ukončená bola výstavba námestia s fontánou.

V roku 1976 bola vybudovaná cesta na Podhánkovú a Neresnicu.
V roku 1977 - 1978 bol vybudovaný Dom smútku s nákladom 500 000 Kčs.
V roku 1977 sa začalo s výstavbou kultúrno-spoločenského strediska Družba (terajší spoločenský dom). Stavba bola vybudovaná v akcii „Z“  a išlo o najrozsiahlejšiu stavbu v našej obci v tomto období. Hodnota diela dosiahla 5 mil. Kčs a bol dokončený v decembri 1985.

V januári 1981 navštívil obec prvý československý kozmonaut pplk. Ing. Vladimír Remek. Zúčastnil sa besedy o jeho práci a zážitkoch z vesmírneho sveta.
V roku 1987 - 88 bola uskutočnená prestavba čističky odpadových vôd.
V roku 1989 - 90 boli vybudované kompletné inžinierske siete pre výstavbu 72 rodinných domov v rámci individuálnej bytovej výstavby.

Život v obci sa napriek zmenám po roku 1989, ktoré sa udiali v našom štáte, podstatnejšie nezmenil. Voľby do obecného zastupiteľstva sa konali v dňoch 23. a 24. novembra 1990 a starostom sa stal Ing. Štefan Sýkora. Občania zvolili aj 26 poslancov.
Začiatkom roku 1991 sa delimitoval bytový fond v zostatkovej hodnote cca 26,5 mil. Kčs do vlastníctva obce a tým prešli na obec aj mnohé povinnosti. Do vlastníctva obce prešla bezodplatne aj budova domu služieb.

V roku 1993 obec v spolupráci s členmi organizácie Strom života zaviedli zber druhotných surovín v obci ako jedna z prvých obcí v okrese.
V roku 1994 bola zrealizovaná rekonštrukcia elektrickej siete vybudovaním transformátora.

V rokoch 1995 - 1996 sa vybudoval v obci televízny káblový rozvod a v roku 1997 sa začalo obecné vysielanie Info Kanálu. Prvé vysielanie sa ukutočnilo 12. marca 1997.
Významným medzinárodným podujatím, ktoré sa uskutočnilo v obci 24. a 25. júna 1995 boli medzinárodné majstrovstvá SR v terénnej súťaži motocyklov Enduro.

Pri príležitosti 740. výročia prvej písomnej zmienky o obci sa konali 7. a 8. septembra 1996 oslavy, ktorých sa zúčastnil aj prezident SR Michal Kováč.

V rokoch 1995 - 98 bola vykonaná rekonštrukcia nasledovných objektov: budova obecného úradu, kultúrneho domu Družba, budovy Správy obecných lesov, hájenky Zaježová, budovy bývalej školy v Zaježovej a budovy reycklačnéhostrediska.


 

dnes je: 17.2.2019

meniny má: Miloslava

  • Nedeľa10-4graphic-icon
  • Pondelok9-3graphic-icon
  • Utorok7-3graphic-icon
webygroup
ÚvodÚvodná stránka